Izabela Michalovichová

Na živote ma prekvapuje ako ľudia pri nesplnení svojich povinností spustia svoje staré, dobre nacvičené frázy. Veľmi často sa stáva, že vôbec ani nesúvisia s témou, ale takmer vždy súvisia s jeho osobným nešťastím: Nestihol som, nemám dnes čas, zomrela mi babka, stratil som telefón, ochorel mi pes, ráno som spadol a narazil som si koleno.

Ale prečo takto reagujeme? Nestalo sa to už len frázou, pretože vieme, že nám to ľudia odpustia? Že na nás potom budú milí? Častokrát nám ľudia odpustia aj keď sú si vedomí našich pochybných zdôvodnení. Je to predsa bežné, že niekto preháňa a klame, pretože to robíme všetci.

Prioritou je človek, to neznie až tak zle. Inak sa to ale vníma, keď si predstavíme, že je to ten, ktorý zle vykonal svoju prácu, porušil dohodu alebo kašle na predpisy. Odpúšťanie a prijatie omylov je krásne, je to cnosť. Ale práve pre svoju čistotu sa dá tak veľmi pošpiniť.

Zaujímavosťou je, že my Slováci si myslíme, že to je bežné. Prídem, niečo pokazím a vyhovorím sa. Šéf mi to v práci prepáči a manželka doma mávne rukou. Keď však prídeme do inej krajiny, nikto to nepochopí. Tam sa berie predovšetkým výkon a práca ako priorita človeka. Vaše problémy tu nikoho nezaujímajú. ,,Načo mi to ten Slovák vešia na nos? Myslí si, že ma to zaujíma? Mám tiež svoje problémy, ale nerozoberám ich s inými. Nech si robí čo má a hotovo..“

Ľudskou vlastnosťou je problémy zväčšovať, prikrášľovať, intímnejšie ich rozoberať. Máme pocit, že ľudí tým viac ovplyvníme, budú nás ľutovať a napokon sa nám všetko prepečie. Nemôžu byť predsa skeptickí voči mojej depresii, manželkinej chorobe alebo voči mŕtvej mačke!

Ľudia by si mali uvedomiť jedno. Práca a súkromie by sa nikdy nemali miešať dokopy. Mohlo by to vzbudiť dojem nespoľahlivého človeka, ktorý nepreberá zodpovednosť za svoje konania. Niekedy by sme mohli prebrať zodpovednosť za svoje činy a namiesto vymýšľania rôznych príbehov radšej povedať: „Áno, priznávam že v poslednom čase som sa venoval osobným problémom a utrpela tým práca, budem sa to však snažiť napraviť.“ Uvoľní sa tým atmosféra a netreba veci rozoberať priveľa.